Stredoškolská odborná činnosť
INTERNET

Michal Valko, septima
Gymnázium Alejova 1, 041 49 Košice
📚 Historical Document: This is a high school research project (SOČ - Stredoškolská odborná činnosť) about the Internet, written in Slovak in the late 1990s. The paper covers Internet basics, protocols (TCP/IP, DNS), network services (email, Telnet, FTP, WWW), and the social impact of the Internet. It represents a snapshot of how the Internet was understood and used in its early mainstream years.

Úvod

Internet

Touto prácou, by som chcel čitateľovi poskytnúť základné informácie o Internete z väčšiny oblastí, ktoré sa ho týkajú. Rozdelil som ju do dvoch častí. V prvej som sa venoval technickým záležitostiam, akými sú technický základ a štruktúra. Ďalej som v nej uviedol základné a najviac používané sieťové služby. Druhá časť, nazvaná Internet a človek, má za cieľ informovať o spôsobe využitia Internetu na komunikáciu, získavanie informácií atď. Písal som v nej o svojom pohľade na Internet, ale aj o jeho negatívnych javoch. Ak práca čitateľovi objasnï Internet, princíp na ktorom pracuje a jeho možnosti, tak splnila svoj účel.

I. Internet - Základné informácie

I.1. Úvod

Globálna sieť

Internet je spojenie všetkých počítačov, ktoré spolu komunikujú cez protokol TCP/IP.

I.1.1. História

Zárodky toho, čomu sa dnes hovorí Internet, vznikali v USA koncom 60. rokov v rámci výskumu financovaného vládou a predovšetkým armádnymi zdrojmi (vyvíjala sa technika, ktorá by spájala všetky počítače na veľké vzdialenosti a umožnila by výkonnú vzájomnú komunikáciu). Centrum výskumu bola armádna organizácia ARPA, ktorej zásluhou sa vyvinul protokol TCP/IP, ktorý je od 1. 1. 1983 základnou normou pre pripojenie počítačov do Internetu. ARPA prevádzkovala experimentálnu sieť ARPANET, ktorú po tom prenechala viac-menej akademickým pracoviskám. Pripájali sa k nej ďalšie siete až presiahla hranice USA a prijala názov Internet. V súčasnosti je pripojených počítačov približne 25 miliónov.

I.1.2. Riadenie a financovanie

Internet nikto nevlastní, aj keď existujú organizácie, ktoré plnia určité úlohy pre celý Internet (napríklad ISOC - Internet Society). Financovanie Internetu je na princípe: Každý si platí za svoju časť. A každý platí svojmu poskytovateľovi resp. providerovi, ktorý mu pripojenie poskytne akýmkoľvek spôsobom. Čiže vo všeobecnosti neplatíme za používanie, ale iba za pripojenie. V akademickej oblasti hradí poplatky väčšinou inštitúcia.

I.2. Štruktúra

I.2.1. Protokol TCP/IP

Štruktúra Internetu

Je to zbierka platných pravidiel, ktorá má svoje prekladače v obidvoch smeroch na všetkých OS (operačných systémoch) ako Unix, OS/2, Warp, MsDos, Windows, ap. Ak chcú počítače komunikovať, musia sa vzájomne identifikovať. Protokol TCP/IP (Transmission Control Protocol/ Internet protokol) priraduje každému počítaču jednoznačnú adresu: 4 čísla 0..255 oddelené bodkou. Ak hovoríme o spojení počítačov, myslíme tým spojenie každého počítača s každým. Nie je však potrebné, aby boli pripojené priamo. Stačí, že každé informácie si nájde cestu k cieľu. V Internete existujú routre, ktoré danú informáciu posielajú podľa miesta určenia ďalej. Samozrejme ani routre nemusia byť priamo spojené s každým routerom. Informácie posielané Internetom sú z praktických dôvodov delené na pakety (IP packets). TCP/IP sa snaží použiť to najrýchlejšie spojenie a preto sa stáva, že jednotlivé pakety sa dostanú k príjemcovi po rozličných cestách. Pri poskytovaní služby (napríklad prenos súboru) sú v Internete obvykle 2 počítače: žiadateľ služby (klient) a poskytovateľ (server). Ak počítač poskytuje viac služieb, líšia rôznymi portami, Interpretovanými ako čísla.

I.2.2 Systém DNS

V 2.1 sme spomínali, že jednotlivé počítače sú identifikované 4 číslami z Intervalu 0...255. Teda takto môžeme identifikovať viac ako 4 miliardy počítačov (presne 4 294 967 296). Je dôležité zabezpečiť jednoznačnú identifikáciu (zamedzvť duplicite). Ďalej: Ľudia si skôr zapamätajú logické slovné priradenie k počítaču ako "bezduchế" čísla (napríklad počítač z ktorého získavame informácie o športe agentúry abc na Slovensku, by bolo lepšie nazývať šport.abc.sk). Práve toto rieši distribuovaný systém DNS (Domain Name System). Transformuje tieto symbolické mená (domény) na číselnú podobu a zabezpečuje jednoznačnosť.

Každá doména, okrem najvyšších, je subdoménou domény vyššej úrovne. Najvyššie domény okrem USA označujú krajinu. V USA označujú organizáciu:

  • com - komerčné org.
  • edu - vzdelávacie org.
  • gov - vládne org.
  • mil - vojenské org.
  • net - administratívne org. sietí
  • sk - Slovensko
  • cz - Česko
  • at - Rakúsko
  • de - Nemecko
  • uk - Veľká Británia

I.3. Sieťové služby

I.3.1. Elektronická pošta (e-mail)

Email - zavinač

Elektronická pošta je analógiou klasickej pošty. Možno ňou posielať správy komunikačným partnerom, ktorí sú zaregistrovaní na hocikotorom sieťovom počítači alebo na ňom majú svoju poštovú schránku. Správa sa skladá z hlavičky a vlastného textu správy. V hlavičke je uvedená adresa odosielateľa a príjemcu, dátum a čas odoslania a prijatia správy, predmet správy (subject) a niektoré ďalšie informácie. Adresa sa skladá z registrovaného mena počítača, zavinača @ a mena počítača (miso[at]tande.com)

I.3.2. Emulácia terminálu - Telnet

Emulácia terminálu vytvára priame spojenie medzi počítačom, s ktorým pracujeme a host-počítačom. Dáta idú z klávesnice priamo k host-počítaču a späť od host-počítača na monitor. Pracujeme takto s úplne iným počítačom. Takto sa môže využiť kapacita host-počítača a nemusia sa prenášať všetky dáta, ktoré by sme potrebovali na vyhodnotenie na vlastnom počítači.

I.3.3. Prenos dát

Prenos dát je uskutočňovaný pomocou FTP (File Transfer Protocol). Takto môžeme prenášať dát z rozličných systémov, ktoré Interpretujú príkazy definované v FTP.

I.3.4. NetNews

NetNews zbiera príspevky na určité témy a poskytuje ich záujemcom. Zbierka na určitú tému sa nazýva Newsgroup.

I.3.5 World Wide Web

WWW bola vyvinutá v CERNe (Európske laboratórium pre fyziku častíc). Je to najpružnejšia Internetová služba, ktorá združuje všetky ostatné. Je založená na hypertextových spojeniach (hyperlinks) v hypertextoch. Hyperdokumenty sú dokumenty, ktoré obsahujú tieto hyperlinky. Ak myšou klikneme na hyperlink, objaví sa hyperdokument alebo iný objekt, na ktorý sa hyperlink odkazoval. Hyperdokumety môžu okrem textu obsahovať aj obrázky, zvuky, či filmy. Hyperdokumenty sú zostavené v jednoduchom formátovacom jazyku HTML (HyperText Markup Language). Na komunikáciu medzi klientom a serverom slúži HTTP (HyperText Transmission protokol).

I.3.5.1 URL

Rôzne Internetové služby sa vo WWW identifikujú pomocou URL (Uniform Resource Locator). Jeho tvary sú napr.:

  • ftp://ftp.kniznica.sk/poezia/poh/sonety.txt - odkazuje sa na súbor sonety.txt v adresári /poézia/poh na počítači ftp.kniznica.sk
  • http://www.humor.sk/vtip.html - odkazuje sa na hypertextový dokument vtip.html na počítači www.humor.sk
  • mailto:eusmile[at]bigfoot.com - pošle správu človeku, zaregistrovanému ako eusmile na počítači bigfoot.com

II. Internet a človek

Internet by sme mohli prirovnať k novinám, k televízii, k rozhlasu. No oproti nim, má však, ako zdroj informácií a zábavy, jednu veľkú výhodu. Interaktívnosť. Umožňuje nám získavať, hlavne z WWW, práve tie informácie, o ktoré máme, záujem. Vyvinuli sa vyhľadávacie služby, ktoré žiadateľovi poskytnú adresy hyperdokumentov (stránok) s požadovanými informáciami: slovenský Zoznam, Superzoznam, či celosvetový Altavista, Yahoo, Infoseek, Lycos.

II.1. Na čo nám je Internet?

II.1.1. Komunikácia

Iný spôsob používania Internetu je medziľudská komunikácia. Internetové "mailovanie" nahradilo pre niektorých ľudí oveľa pomalšiu a drahšiu klasickú poštu. Internet je aj miestom, kde sa ľudia môžu "rozprávaŤ" - posielať si správy v reálnom čase. V systéme IRC (Internet Relay Chat) ľudia komunikujú v kanáloch, do ktorých sa zapoja, na danú tému. Sofistikovanejší systém je nový ICQ (podľa výslovnosti - I Seek YOU - Hľadám Ťa), pri ktorom je každému človeku priradené práve jedno číslo UIN (Universal Internet Number).

II.1.2. Správy

Noviny

Spomínal som, že Internet je médium. A ako každé médium nám môže prinášať správy. Na webe (www) je takýchto stránok dosť. Ľahko aj sami uveríte, že tie najprepracovanejšie, najaktuálnejšie, jednoducho najlepšie, budú práve tie stránky, ktoré zastupujú nejakú už existujúce médium.

II.1.3. Umenie

Aplikácie a software

Áno, aj umenie. Ako každé médium nám ho môže sprostredkovať aj Internet. A teda všetko čo môžeme dostať do počítača môžeme dostať aj do Internetu. A technika už postúpila tak dopredu, že takmer každý druh umenia môžeme vyjadriť ako nekonečné rady núl a jednotiek, a tým ho prostredníctvom Internetu poskytnúť celému svetu, či už je to literárna tvorba, obrazy, hudba atď.

II.2. Všetko nie je ružové...

II.2.1. Spamming

To, čo toto slovo obnsša, už zažil snáď každý majiteľ e-mailovej schránky. Je to posielanie nevyžiadaných mailov, zvačša s reklamným obsahom.

II.2.2. Kontrola informácií

Kontrola resp. cenzúra vo všeobecnosti na Internete nejestvuje. Určitú možnosť majú majitelia serverov, na ktorých sú tieto stránky publikované alebo krajina, na ktorom tieto servery bežia. Cenzúra ako taká odporuje slobode prejavu, tak často spomínanej téme v oblasti médií.

II.2.3. Hackeri na Internete

Sú to ľudia, ktorí najčastejšie menia obsahy www stránok, väčšinou na "paródie", alebo sa "prebáravajúŤ" do bezpečnostných systémov. Niektorí sa vyjadrili, že im ide o bezpečnosť Internetu a takto skúšajú odolnosť toho-ktorého systému.

II.3. Internet ako fenomén

II.3.1. Kaviarne

Tak ako šport alebo zbieranie známok tak aj Internet ľudí spája. Internetové kaviarne sú miesta, kde okrem na čas prideleného počítača s prístupom na Internet dostane aj čaj alebo kávu.

II.3.2. Súťaže

Ak sa niekde stretne viac ľudí, začnú súťažiť. Nájde sa veľa súťaží o NAJ stránku firmy, človeka, vyhľadávacej služby. Hodnotiť sa návštevnosť, grafická úprava, či kvalita poskytovaných informacii.

II.3.3. Hackeri

Túto skupinu ľudí sme už spomínali v predchádzajúcej kapitole. Ale byť hackerom je aj spôsob prezentácie niektorých ľudí, a preto ich uvádzame aj tu. Knihy Poľovačka na Kevina alebo Kukučí vejce sú dôkazom, že tejto téme sa nevyhla ani literatúra.

II.3.4. Časopisy

Časopisy o Internete
Slovenské časopisy venované Internetu z konca 90. rokov

Časopisov, venujúcich sa Internetu nie je málo. Najčastejším obsahov časopisov Internet, InterNet 4U, Internet world apod., sú nové trendy v Internete a adresy nových zaujímavých stránok. Takýto časopisy nám potvrdia, že Internet je skutočne fenoménom dnešnej doby.

Použitá literatúra a iné materiály

  1. Maier G.- Wildberger A., preložil Ondris Š.: Za 8 sekúnd okolo sveta alebo Internet pre každého, IBIS PUBLISHING s.r.o., Košice 1996
  2. CD: Internet 97, IDG Czechoslovakia, a.s., 1997
  3. CD: CD REVUE 2, PC REVUE, 1998
  4. INTERNET 7/1998, měsíčník pro brouzddání sítí, Trade & Leisure Publications, 1998
mv